Cenné papiere
Cenný papier je listina ktorá predstavuje pohľadávku vlastníka voči tomu, kto je v cennom papieri zaviazaný. Cenný papier je nositeľom právneho nároku, ktorý v sebe stelesňuje a je pre jeho vznik, existenciu, prevod a zánik v zásade nenahraditeľný. Veriteľ nemôže požadovať bez cenného papiera uspokojenie svojich nárokov a rovnako dlžník môže odoprieť plnenie záväzkov v prípade, že sa mu cenný papier nepredloží.
Trh cenných papierov
Trhom cenných papierov rozumieme systém ekonomických vzťahov a inštitúcií sprostredkujúcich sústredenie, alokáciu a realokáciu voľných peňažných prostriedkov prostredníctvom cenných papierov alebo inštrumentov, ktoré sú odvodené od rôznych druhov finančných inštrumentov (finančné deriváty).
Naša legislatíva člení cenné papiere na:
- akcie
- dočasné listy
- podielové listy
- dlhopisy alebo tiež obligácie
- investičné kupóny
- kupóny
- zmenky, pozri tiež Osobitné formy financovania podniku
- šeky
- cestovné šeky
- záložné listy včítane konosamentov
- skladiskové listy
- iné listiny, ktoré sú za cenné papiere vyhlásené osobitnými zákonmi
Burzy
Burza predstavuje osobitný druh organizovaného trhu, ktorý sa koná pravidelne, na určitom mieste a v určitom čase. Na burze sa sústreďuje dopyt a ponuka určitého vopred stanoveného tovaru alebo služby, pričom je charakteristické, že tento tovar alebo služba nie sú fyzicky prítomné. Podľa predmetu kúpy a predaja rozlišujeme:
- tovarovú burzu
- peňažnú burzu
- burzu služieb
Burza cenných papierov
Burzy cenných papierov sú súčasťou kapitálového trhu a organizácie a firmy ju využívajú na získavanie alebo ukladanie finančných zdrojov strednodobého a dlhodobého charakteru. Obchodované cenné papiere môžu byť vydané prakticky kýmkoľvek, ak napĺňajú príslušné burzové kritériá. Na burze cenných papierov prebieha obchodovanie spravidla pomocou prostredníkov – maklérov alebo maklérskych firiem, ktorí sprostredkovávajú nakupujúci a predávajúci.
Burza cenných papierov je špecifickým druhom peňažnej burzy na ktorej sa uskutočňujú promptné obchody s klasickými nástrojmi (akcie, dlhopisy, podielové listy…). Okrem toho sú súčasťou peňažnej burzy aj termínované finančné burzy, na ktorých sa realizujú termínované finančné obchody a opčné burzy obchodujúce s opciami.
Burza cenných papierov je neoddeliteľnou súčasťou kapitálového trhu. Pri charakteristike burzy cenných papierov je dôležité sústrediť sa predovšetkým na:
- vnútornú organizáciu burzy
- zásady burzových transakcií
- okruh osôb, ktoré majú právo obchodovať na burze
- miesto a čas konania burzových obchodov
Burzu cenných papierov potom môžeme definovať ako zvláštnym spôsobom organizované, priame či nepriame, zhromaždenie osôb, ktoré sa koná pravidelne, v určitú dobu a obchoduje sa na ňom s cennými papiermi podľa platných pravidiel a burzových predpisov.
Burzové indexy
Každá burza cenných papierov má svoje burzové indexy, ktoré spĺňajú funkciu ukazovateľov akciového trhu a určujú pohyby cien viacerých akcií k jednému číslu. Pozrite si aktuálne on-line kurzy svetových burzových indexov – kurzy burzových indexov na svetových burzách. Aktuálny kurz a historický vývoj burzových indexov Index ATX, Index CAC 40, Index DAX, Index DJIA, Index Eurostoxx 50, Index FTSE 100, Index Nasdaq 100, Index Nasdaq Composite, Index Nikkei 225, Index PX, Index PX-D, Index RM a Index S&P 500 na stránke Burzové indexy on-line.
Ako funguje burza cenných papierov?
Burza cenných papierov funguje na základe členského princípu. Medzi jej členov môžu patriť subjekty, ktoré majú štatút obchodníka s cennými papiermi alebo sú správcovskou spoločnosťou. Môžu to byť domáci aj zahraniční obchodníci. Burzu nájdete zapísanú v obchodnom registri ako právnickú osobu. Na burze sa najčastejšie obchoduje s akciami, dlhopismi a podielovými listami rôznych spoločností.
Vstup na burzu
Súkromná emisia je jednoznačne menej nákladná ako emisia verejná. Vyplýva to z požiadaviek investorov, ktorí nevyžadujú aby sa s akciami obchodovalo na verejných trhoch cenných papierov. To znamená, že emitent uskutočňujúci emisiu akcií formou súkromnej emisie nemusí vydávať peňažné prostriedky na žiadosť o povolenie k obchodovaniu s akciami, na tvorbu prospektu emitenta.
Náklady u verejnej emisie dosahujú v prípade menších a stredných podnikov okolo 10% z objemu emisie a môžeme ich rozdeliť na náklady priame a nepriame. U priamych nákladov tvorí najväčšiu časť poplatok manažérovi emisie. Ďalšiu pomerné veľkú časť nákladov tvoria poplatky za služby a výdaje na právnych poradcov. Poplatky národnej banke, centrálnemu depozitáru a burze cenných papierov sú v porovnaní s už spomenutými zanedbateľné.
Tým, že firma vstúpi na burzu a svoje akcie predá budúcim akcionárom, získa finančné prostriedky. Tie môže ďalej investovať do svojho rozvoja a rastu, čím ich akcie a iné cenné papiere môžu stúpať na hodnote.
Vstupom na burzu sa môžu postaviť na nohy aj začínajúce firmy. Samozrejme, ich akcie majú väčšinou oveľa nižšiu hodnotu než akcie ostrieľaných a známych podnikov.
Cena akcií, dlhopisov a iných finančných produktov
Na hodnotu cenných papierov má vplyv veľa rôznych vecí, primárne celosvetová geopolitická a socioekonomická situácia. Na ceny akcií môžu vplývať aj prehlásenia finančníkov, politikov, osobností z ratingových agentúr či novinárov z ekonomických portálov. Hýbe nimi aj nálada v spoločnosti, strach či trendy. Stáva sa, že prehnané očakávania vyženú cenu firmy do nebies, čo však nekorešponduje s jej ozajstnou hodnotou.