Pri tvorbe kapitálového rozpočtu a výbere vhodných projektov musí manažér vychádzať z analýzy doterajšej výkonnosti podniku. Pokiaľ nemá dobré informácie o využívaní kapacít a o ďalších ukazovateľoch výkonnosti, nemôže dobre posúdiť dôsledky svojho rozhodnutia. Chybné rozhodnutie o kapitálovej investícii znamená zbytočné kapitálové výdavky a neprimeraný rast aktív, čo potom zaťaží aj budúce náklady a zisky.
Pri výbere projektu sa preto musí preveriť aj reálnosť prognóz očakávaných cash flow každého projektu. Ide o minimalizáciu chýb odhadu. Predovšetkým treba zahrnúť do kapitálových výdavkov a nákladov všetky dodatočné výdavky, ktoré môžu vzniknúť po prijatí projektu (napr. náklady na opravy) a dodatočné výdavky, ktoré sa účtujú ako réžia.
Pri prognóze očakávaných cash flow by mali byť do kapitálových výdavkov zahrnuté aj výdavky spojené s prírastkom pracovného kapitálu: nové aktíva zvýšia potrebu čistého pracovného kapitálu, čo predstavuje jednak vyššie kapitálové výdavky, ale tiež bežné náklady. Nezahrnutie tejto potreby môže skresliť tak ČSH projektu, ako aj potrebné kapitálové výdavky.
Dôležité je zohľadniť mieru inflácie v prognóze cash flow, a to diferencovane: položky, ktoré sa vyjadrujú v nominálnej cene, treba prepočítať nominálnou úrokovou mierou, a položky vyjadrené v reálnej cene zasa reálnou úrokovou mierou.
Dôležitá je aj kontrola realizácie investičného projektu, sledovanie postupu a výšky skutočných výdavkov kapitálu a priebežná kontrola po realizácii.
Pri rozhodovaní o kapitálovom rozpočte je teda potrebné:
– pri odhade budúcich cash flow investičného projektu a pri prepočtoch ich SH treba zohľadniť mieru inflácie,
– zahrnúť všetky dodatočné výdavky a náklady spojené s realizáciou projektu,
– optimálne načasovanie, keďže pri výbere investičného projektu môže dochádzať k prelínaniu týchto projektov.
Kapitálové obmedzenie je obvykle výsledkom vnútorného limitovania zdrojov v rámci podniku, ktoré vrcholový manažment používa ako metódu finančného riadenia