Konflikt na Ukrajine prináša šancu na revitalizáciu slovenského obranného priemyslu

Vojenská agresia Ruska proti Ukrajinepriniesla hneď dva rozvojové impulzy štátom východného krídla NATO. Jedna zapôsobila ako „budíček“ a priniesla zvyšovanie výdavkov do modernizácie armád v zmysle dlhodobého záväzku investovať 2 % HDP na obranu. A v neposlednom rade dala zbrojnému priemyslu príležitosť zvýšiť výrobu. To je podľa analýzy Zetano aj prípad Slovenska, ktoré je tradične označované za muničného giganta, a teraz má šancu výrobu munície výrazne navýšiť. Slovensko patrilo v obranných výdavkoch medzi najslabšie štáty, dnes sa blíži k 2 % HDP Po páde železnej opony sa obranný priemysel v krajinách bývalého východného bloku dostal do krízy. Postupne sa znižovali kapacityzbrojného priemyslu a tento proces sa vstupe do Severoatlantickej aliancie ešte zintenzívnil. Paralelne – kvôli presvedčeniu, že koniec studenej vojny priniesol minimálnu pravdepodobnosť konvenčných vojen – štáty východného krídla NATO znižovali rozpočty na obranu. Najhoršie na tom bolo Maďarsko, Slovensko a Česká republika. V prípade Slovenska dosiahli výdavky na obranu len 1 % HDP v rokoch 2013-2014, Česká republika dávala na obranu rovnako nízke percento dokonca viac ako päť rokov (v rokoch 2012-2017). Najnižšie výdavky vôbec – vo výške 0,9 % HDP –malo Maďarsko v rokoch 2013-2014. 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 Slovensko 1,1 1,0 1,0 1,1 1,1 1,1 1,2 1,8 1,9 1,8 Česká republika 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,1 1,2 1,3 1,4 Poľsko 1,7 1,7 1,8 2,2 2,0 1,9 2,0 2,0 2,0 2,2 Maďarsko 1,0 0,9 0,9 0,9 1,0 1,2 1,0 1,3 1,8 1,7 Bulharsko 1,34 1,46 1,32 1,26 1,26 1,23 1,45 3,15 1,62 1,6 Rumunsko 1,2 1,3 1,3 1,5 1,4 1,7 1,8 1,8 2,0 1,9 Výdavky na obranu v % HDP v rokoch ; Zdroj: https://eda.europa.eu/publications-and-data/defence-data Kým Slovensko ešte v roku 1995 vynakladalo na obranu viac ako tri percentá HDP, do roku 2013 tento podiel klesol o dve tretiny. Aj keď výdavky na obranu v roku 2018 zásadne narástli na 1,8 %, resp. v roku 2019 na 1,9 %, Slovensko stále nedosiahlo hranicu dvoch percent, ktorá sa považuje za splnenie jedného zo záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO. Slovenská vláda deklarovala pred časom zvýšenie výdavkov na obranu na dve percentá HDP do roku 2023. Pre porovnanie, Česká republika si tento cieľ pôvodne stanovila na rok 2025, ale splniť ho má až v roku 2024. Slovenské ministerstvo obrany plánuje v nasledujúcich desiatich rokoch investovať do modernizácie armády obrovskú sumu 9 miliárd eur. Realizuje sa nákup nových obrnených transportérov Patria z Fínska, nadzvukových stíhačiek F16, pripravuje sa obstaranie amerických vrtuľníkov Viper a moderných radarov. Ministerstvo obrany pokračuje v nákupe celkovo 22 húfnic Zuzana 2 a zároveň pripravuje veľké projekty na modernizáciu svojich pozemných síl a podzvukového letectva. Potenciálne strojnásobenie výroby delostreleckej munície Slovensko má dvoch výrobcov delostreleckej munície: pološtátny ZVS Holding a MSM Group zo skupiny CSG českého zbrojára Jaroslava Strnada. Do Putinovej agresie vyrábala pološtátna spoločnosť ZVS Holding (spolovice vlastnená štátom a spolovice J. Strnadom) približne 25-tisíc delostreleckých nábojov ročne. Už minulý rok však táto dubnická firma počet zdvojnásobila na 50-tisíc. Ďalšie zvýšenie kapacít bude dvojfázové, prvé od 1. januára 2024 a druhé 1. januára 2025. Od roku 2024 by sa mohlo vyrábať až 100-tisíc delostreleckých nábojov ročne a potenciálne by sa kapacita mohla navýšiť až na 150-tisíc. ZVS Holding už má pripravený plán na postavenie novej haly s novou linkou na výrobu munície, chýba už len financovanie, ktoré by mohlo prísť ako kombinácia prostriedkov z Európskeho obranného fondu, Európskej investičnej bankya zdrojov priamo v rozpočte EÚ. Výrobu zvyšuje aj MSM, o presných číslach firma nechce informovať. 2020 2021 Nárast ZVS Holding 36 739 321 € 39 657 993 € + 7,9 % MSM Martin* 17 534 004 € 48 200 537 € + 174 % MSM ExportMSM holding, s.r.o. (predtým MSM holding, s.r.o.) 4 018 334 € 4 863 896 € + 21 % Nárast tržieb firiem zo ZVS Holding a MSM Group (Zdroj: finstat.sk) * MSM Martin, s.r.o. je dcérska firma MSM Group a špecializuje sa na opravy vojenskej pásovej a kolesovej techniky, modernizáciu vojenských a špeciálnych vozidiel a predaj náhradných dielov Podľa dostupných informácií prebiehajú sondážne rokovania ohľadom rozbehnutia výroby sovietskeho kalibru 152 mm, ktorý potrebuje Ukrajina pre väčšinu svojich húfnic, vyrobených ešte počas studenej vojny. ZVS Holding síce disponuje potrebnou dokumentáciou, takže by výrobu mohla teoreticky obnoviť, avšak sovietsky typ munície už niekoľko rokov nevyrába. Je preto realistickejšie, že posilnenie výroby sovietskeho kalibru by sa mohlo udiať v Bulharsku, kde výroba tejto munície beží dodnes. Obranný priemysel na Slovensku s príležitosťou na revitalizáciu Slovenský obranný priemysel je schopný vyrábať pomerne veľký sortiment vojenskej techniky a materiálu. Napríklad MSM Group je schopná vyrábať celý životný cyklus delostreleckej, tankovej a mínometnej munície západného aj východného kalibru. V tejto súvislosti sa Slovensko niekedy dokonca označuje za muničného giganta alebo za krajinu, ktorá je na munícii nezávislá.Slovenský obranný priemysel je okrem toho schopný vyrábať aj celý rad ťažkých a ľahkých zbraní vrátane tankovej techniky, kolesových a pásových obrnených vozidiel, delostrelectva, ručných zbraní, ženijnej techniky a dokáže vyvíjať aj rôzne systémy pre tanky a obrnené vozidlá.Podľa analytického tímu Zetano má Slovensko v oblasti obranného priemyslu na čom stavať a súčasný vývoj na samom východe Európy mu dal silný podnet na revitalizáciu. Na jeseň minulého roka sa dokonca začala nová éra spolupráce slovenského a českého obranného priemyslu. Obe krajiny sa tak snažia nadviazať na spoločnú históriu a využiť svoj potenciál. České a slovenské obranné spoločnosti rokujú napríklad o rámcových dohodách, spoločných akvizíciách alebo o založení nových spoločných podnikov. Ambíciou oboch krajín je aj spoločné prenikanie na svetové trhy či koordinácia spoločných projektov Európskeho obranného fondu. Na posilnenie obranných kapacít krajín EÚ bude každoročne k dispozícii až 5,5 miliardy eur.

Vojenská agresia Ruska proti Ukrajinepriniesla hneď dva rozvojové impulzy štátom východného krídla NATO. Jedna zapôsobila ako „budíček“ a priniesla zvyšovanie výdavkov do modernizácie armád v zmysle dlhodobého záväzku investovať 2 % HDP na obranu. A v neposlednom rade dala zbrojnému priemyslu príležitosť zvýšiť výrobu. To je podľa analýzy Zetano aj prípad Slovenska, ktoré je tradične označované za muničného giganta, a teraz má šancu výrobu munície výrazne navýšiť.

Slovensko patrilo v obranných výdavkoch medzi najslabšie štáty, dnes sa blíži k 2 % HDP

Po páde železnej opony sa obranný priemysel v krajinách bývalého východného bloku dostal do krízy. Postupne sa znižovali kapacityzbrojného priemyslu a tento proces sa vstupe do Severoatlantickej aliancie ešte zintenzívnil. Paralelne – kvôli presvedčeniu, že koniec studenej vojny priniesol minimálnu pravdepodobnosť konvenčných vojen – štáty východného krídla NATO znižovali rozpočty na obranu. Najhoršie na tom bolo Maďarsko, Slovensko a Česká republika. V prípade Slovenska dosiahli výdavky na obranu len 1 % HDP v rokoch 2013-2014, Česká republika dávala na obranu rovnako nízke percento dokonca viac ako päť rokov (v rokoch 2012-2017). Najnižšie výdavky vôbec – vo výške 0,9 % HDP –malo Maďarsko v rokoch 2013-2014.

  2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021
Slovensko 1,1 1,0 1,0 1,1 1,1 1,1 1,2 1,8 1,9 1,8
Česká republika 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,1 1,2 1,3 1,4
Poľsko 1,7 1,7 1,8 2,2 2,0 1,9 2,0 2,0 2,0 2,2
Maďarsko 1,0 0,9 0,9 0,9 1,0 1,2 1,0 1,3 1,8 1,7
Bulharsko 1,34 1,46 1,32 1,26 1,26 1,23 1,45 3,15 1,62 1,6
Rumunsko 1,2 1,3 1,3 1,5 1,4 1,7 1,8 1,8 2,0 1,9

Výdavky na obranu v % HDP v rokoch ; Zdroj: https://eda.europa.eu/publications-and-data/defence-data

Kým Slovensko ešte v roku 1995 vynakladalo na obranu viac ako tri percentá HDP, do roku 2013 tento podiel klesol o dve tretiny. Aj keď výdavky na obranu v roku 2018 zásadne narástli na 1,8 %, resp. v roku 2019 na 1,9 %, Slovensko stále nedosiahlo hranicu dvoch percent, ktorá sa považuje za splnenie jedného zo záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO.

Slovenská vláda deklarovala pred časom zvýšenie výdavkov na obranu na dve percentá HDP do roku 2023. Pre porovnanie, Česká republika si tento cieľ pôvodne stanovila na rok 2025, ale splniť ho má až v roku 2024. Slovenské ministerstvo obrany plánuje v nasledujúcich desiatich rokoch investovať do modernizácie armády obrovskú sumu 9 miliárd eur. Realizuje sa nákup nových obrnených transportérov Patria z Fínska, nadzvukových stíhačiek F16, pripravuje sa obstaranie amerických vrtuľníkov Viper a moderných radarov. Ministerstvo obrany pokračuje v nákupe celkovo 22 húfnic Zuzana 2 a zároveň pripravuje veľké projekty na modernizáciu svojich pozemných síl a podzvukového letectva.

Potenciálne strojnásobenie výroby delostreleckej munície

Slovensko má dvoch výrobcov delostreleckej munície: pološtátny ZVS Holding a MSM Group zo skupiny CSG českého zbrojára Jaroslava Strnada. Do Putinovej agresie vyrábala pološtátna spoločnosť ZVS Holding (spolovice vlastnená štátom a spolovice J. Strnadom) približne 25-tisíc delostreleckých nábojov ročne. Už minulý rok však táto dubnická firma počet zdvojnásobila na 50-tisíc. Ďalšie zvýšenie kapacít bude dvojfázové, prvé od 1. januára 2024 a druhé 1. januára 2025. Od roku 2024 by sa mohlo vyrábať až 100-tisíc delostreleckých nábojov ročne a potenciálne by sa kapacita mohla navýšiť až na 150-tisíc. ZVS Holding už má pripravený plán na postavenie novej haly s novou linkou na výrobu munície, chýba už len financovanie, ktoré by mohlo prísť ako kombinácia prostriedkov z Európskeho obranného fondu, Európskej investičnej bankya zdrojov priamo v rozpočte EÚ. Výrobu zvyšuje aj MSM, o presných číslach firma nechce informovať.

  2020 2021 Nárast
ZVS Holding 36 739 321 € 39 657 993 € + 7,9 %
MSM Martin* 17 534 004 € 48 200 537 € + 174 %
MSM ExportMSM holding, s.r.o. (predtým MSM holding, s.r.o.) 4 018 334 € 4 863 896 € + 21 %

Nárast tržieb firiem zo ZVS Holding a MSM Group (Zdroj: finstat.sk)

* MSM Martin, s.r.o. je dcérska firma MSM Group  a špecializuje sa na opravy vojenskej pásovej a kolesovej techniky, modernizáciu vojenských a špeciálnych vozidiel a predaj náhradných dielov

Podľa dostupných informácií prebiehajú sondážne rokovania ohľadom rozbehnutia výroby sovietskeho kalibru 152 mm, ktorý potrebuje Ukrajina pre väčšinu svojich húfnic, vyrobených ešte počas studenej vojny. ZVS Holding síce disponuje potrebnou dokumentáciou, takže by výrobu mohla teoreticky obnoviť, avšak sovietsky typ munície už niekoľko rokov nevyrába. Je preto realistickejšie, že posilnenie výroby sovietskeho kalibru by sa mohlo udiať v Bulharsku, kde výroba tejto munície beží dodnes.

Obranný priemysel na Slovensku s príležitosťou na revitalizáciu

Slovenský obranný priemysel je schopný vyrábať pomerne veľký sortiment vojenskej techniky a materiálu. Napríklad MSM Group je schopná vyrábať celý životný cyklus delostreleckej, tankovej a mínometnej munície západného aj východného kalibru. V tejto súvislosti sa Slovensko niekedy dokonca označuje za muničného giganta alebo za krajinu, ktorá je na munícii nezávislá.Slovenský obranný priemysel je okrem toho schopný vyrábať aj celý rad ťažkých a ľahkých zbraní vrátane tankovej techniky, kolesových a pásových obrnených vozidiel, delostrelectva, ručných zbraní, ženijnej techniky a dokáže vyvíjať aj rôzne systémy pre tanky a obrnené vozidlá.Podľa analytického tímu Zetano má Slovensko v oblasti obranného priemyslu na čom stavať a súčasný vývoj na samom východe Európy mu dal silný podnet na revitalizáciu.

Na jeseň minulého roka sa dokonca začala nová éra spolupráce slovenského a českého obranného priemyslu. Obe krajiny sa tak snažia nadviazať na spoločnú históriu a využiť svoj potenciál. České a slovenské obranné spoločnosti rokujú napríklad o rámcových dohodách, spoločných akvizíciách alebo o založení nových spoločných podnikov. Ambíciou oboch krajín je aj spoločné prenikanie na svetové trhy či koordinácia spoločných projektov Európskeho obranného fondu. Na posilnenie obranných kapacít krajín EÚ bude každoročne k dispozícii až 5,5 miliardy eur.

Vylepšite túto stránku

Chcete doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥