FINANCIE
(učebnica – str.12)
Peňažné vzťahy z hľadiska subjektov :
- Verejné spotrebiteľské jednotky– zabezpečujú spoločenskú spotrebu obyvateľstva (na území, resp. sektory)- štát, samosprávne jednotky, rozpočtové a iné organizácie. ktoré získava prímy z verejných rozpočtov – verejne financie
- Podniky -výrobné jednotky, výrobné faktory využívajú na zabezpečenie produkcie výrobkov a služieb – princíp hospodárnosti a finančnej rovnováhy. prímy- hlavne predaj výrobkov a služieb -sústava peňažných javov -podnikové financie
- Podniky poskytujúce zvláštne finančné služby – banky a poisťovne – výrazné špecifiká – odlišné pravidlá finančného hospodárenia – bankovníctvo a finančníctvo
- Domácnosti -súkromné spotrebiteľské jednotky -špecifické subjekty -získavajú prímy zväčša mimo domácností
analýza pohybu peňazí vo financiách je spojená tiež s analýzou peňažných kategórií:
-cena
– úroková miera
-miera zdaňovania
-valutový kurz
využívanie peňazí ako miery v účtovníctve, štatistike a iných druhoch evidencie:
-dôsledok tovarového charakteru produkcie (materiálne statky….)
peňažné vzťahy majú odraz:
- vo vzťahu k minulosti – v účtovníctve a finančnej štatistike
- – vo vzťahu do budúcnosti – vo finančnom plánovaní a rôznych prognózach
- – definícia financií ako reálnych peňažných javov, ktoré sa odlišujú od ich obrazu v evidencii (účtovnej, štatistickej) a plánovaniu
Finančné hospodárenie – širší pojem ako financie
- zahŕňa všetky formy činnosti v oblasti peňažných javov:
- príprava vykonávania rôznych druhov peňažných operácií (národné plánovanie)
- skutočná realizácia peňažných operácií
- evidencia a analýza priebehu peňažných operácií v minulosti s cieľom získania podnetov do ďalšej činnosti
Finančná politika
- vytýčenie cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté vo výsledku finančného hospodárenia, spôsobov a metód ich dosiahnutia
- obsah finančnej politiky závisí od subjektu, ktorý realizuje finančné hospodárenie
- FP podniku (napr. veľkého podniku v medzinárodnom merítku)
- FP štátu
- FP inštitúcií (banky, poisťovne)
cieľ priemyselného podniku
- zvyšovanie hodnoty podniku a maximalizácia zisku
- získanie dominantnej pozície na trhu cez inovácie produkcie a pod.
Ciele finančného hospodárenia
- dosiahnutie optimálnych výsledkov finančnej činnosti pre financovanie rozvojovej činnosti
- maximálne kapitalizovanie dosiahnutých príjmov po zdanení
- optimálne využívanie vonkajších zdrojov financovania (bankových úverov, prostriedkov kapitálového trhu) na financovanie rozvoja a pod.
spôsob realizácie – využívanie prostriedkov kapitálového trhu pre financovanie rozvoja
finančná politika štátu
tvorba optimálnych foriem existencie spoločnosti:
– stimulácia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti
– zabezpečenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti
– uspokojovanie potrieb spoločnosti v oblasti spoločenskej spotreby
– zabezpečenie minima pre existenciu každého jednotlivca
Verejné financie:
- zhromažďovanie a výdaj peňažných prostriedkov cez štátny rozpočet, rozpočet VUC, obce, povinné poistenie, verejné inštitúcie
Základný rozdiel: verejné x súkromné financie
– verejné financie sú zhromažďované ako povinné platby, využívané na realizáciu verejných potrieb
Verejné financie – príčiny spôsobu tvorby
- potreba verejnej správy, veľkosť spotreby
- uspokojovanie spotreby, získavanie (dane, úvery), hranice daňového zaťaženia
- potreba financovania z verejných zdrojov, v akých podieloch, ktoré odvetvia spoločenskej spotreby
- podiel v príjmoch a výdavkoch štátu a iných subjektov pre zabezpečenie finančnej vyrovnanosti
- stupeň akceptácie nerovnomerného zaťaženia
- vybudovanie daňového aparátu
- plnenie fiškálnych cieľov vedúcich k uspokojeniu dopytu verejných inštitúcií na príjmy s cieľmi nefiškálnymi – znovurozdeľovanie príjmov, podpora hospodárskeho rastu, zamestnanosť
Funkcia fiškálna
- použitie peňažných prostriedkov na realizáciu úloh štátu
- zdroje daní (priame dane – daň z príjmu fyzických a právnických osôb, majetkové dane, nepriame dane- DH(VAT), spotrebné dane), nedaňové prímy (clo, príjmy zo zisku NBS)
- umožnenie realizácie vnútorných a vonkajších úloh štátu
- spojená s úlohami nefiškálnymi – rozdeľovacou a intervenčnou
FUNKCIA REDISTRIBUČNÁ (rozdeľovacia)
– znovurozdeľovanie získaných prímov cez subjekty prímov
- časť je odovzdaná do rozpočtu štátu alebo samosprávy
- časť ostáva subjektu
- prímy z hospodárskej činnosti a iných zdrojov podliehajú v súlade daňovými zákonmi zdaňovaniu
- – funkcia rozdeľovacia: štátne podniky za využívanie majetku štátu platia časť zisku
Funkcia redistribučná znamená základ na výdavky rozpočtových transferov
výdavky – prevádza nemateriálnej sféry -kultúry, vedy, organov, ktoré poskytujú bezodplatne služby
dotácie- nenávratné
-finančná pomoc štátu na určité činnosti, určitého subjektu a cielené úlohy verejnej správy
– subjektom –na financovanie činnosti daného subjektu
– predmetové na určité ohraničené výroby a služby
subvencie –nenávratná finančná pomoc (inštitúcia hospodárskym organizáciám, fyzickým osobám) na základe kalkulačného vzorca
FUNKCIA STIMULAČNÁ
- založená na spoluúčasti štátu na činnosti určitých subjektov
- – štát má právne nástroje. ktorými vplýva na ziskovosť činnosti subjektov
- daňová politika
- úverová
- devízová
daňová politika
– reguluje činnosť subjektov (hospodársku činnosť, domácnosť)
- výška daňovej sadzby – rozhoduje o veľkosti zisku
- zníženie sadzby dane má priaznivý vplyv na rozvoj podnikov
úverová politika:
- cena za využitie peňazí
- úver – zvýšenie finančných zásob subjektu cez komerčné banky z deponovaných prostriedkov na princípe návratnosti v určitom termíne s úplatou ( úroky)
- – výška úroku – závisí od napr. výšky úveru, dĺžky úveru, finančnej situácie subjektu
- komerčné banky – úrokové sadzby, NBS
- lacný úver – hnacia sila hospodárstva
PODNIKOVE FINANCIE
– sú sústavou peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaná finančných zdrojov (financovaní), pri ich alokovaní a viazaní v jednotlivých zložkách majetku ( investovaní) pri produktívnom využívaní tohto majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov
- získavanie finančných zdrojov
- alokácia finančných zdrojov
- investovanie
- Financovanie a investovanie plynule menia základne stanovené veličiny podniku, a to majetok a zdroje jeho krytia ktoré sa zachytávajú v súvahe podniku
- zdroje krytia majetku – vlastné imanie, cudzie zdroje a majetok – stále a obežné aktíva
- peniaze zabezpečujú platobnú schopnosť (likviditu)
- vo financiách a účtovníctve predstavuje podnikový kapitál súhrn všetkých prostriedkov vložených do majetku podniku vlastníkmi (vlastný kapitál) a veriteľmi (dlhy. cudzí kapitál)
- člení sa z hľadiska vlastníckych vzťahov, ako aj z hľadiska dĺžky splatnosti (krátkodobý, dlhodobý, resp. strednodobý kapitál)
- Podnikový kapitál je súhrn všetkých peňažných prostriedkov, ktoré sú viazané v majetku podniku
- každý z pojmov – peňažné prostriedky podnikový kapitál, finančný majetok = samostatná finančná kategória so špecifickými vlastnosťami
- finančné zdroje – zdroje tvorby peňažných prostriedkov a podnikového kapitálu
– získavanie finančných zdrojov (kapitálu) pre bežné, ale aj budúce potreby podniku vo všetkých jeho formách a použitiu týchto zdrojov na hradu výdavkov hovoríme financovanie
– financie podniku sú len jednou z troch oblastí financií:
– finančné trh (peňažné kapitálové trhy)
– investovanie, tzn. finančné rozhodovanie o alokácii kapitálu
- činnosť podniku má vecnú stránku (majetku) peňažnú stránku (financie)
Peňažné vzťahy:
– rozpočtové vzťahy (napr. dane) pre ktoré je charakteristická nenávratnosť
- úverové vzťahy (napr. bankový úver) s charakteristickou črtou návratnosti
- poisťovacie vzťahy (napr. poistenie majetku) kde vystupuje podmienená návratnosť a neekvivalentnosť
- realizačné peňažné vzťahy (kúpa a predaj tovaru) s podmienkou platenia za hotové
podnikové financie zobrazujú pohyb peňažných prostriedkov, kapitálu a finančných zdrojov, pri ktorých sa podnik dostáva do rôznorodých kvantitatívnych a kvalitatívnych peňažných vzťahov s podnikateľskými subjektmi, zamestnancami a verejným sektorom
so získavaním finančných zdrojov úzko súvisí vymedzenie pojmu finančné riadene (finančný manažment), ktoré je hlavnou zložkou riadenia podniku a jeho hlavnou úlohou je:
- získavanie kapitálu a rozhodovanie o jeho štruktúre a zmenách (získavanie veru, vydanie akcií alebo obligácii apod.)
- rozhodovanie o alokácii(umiestnení) kapitálu (nákup aktív, financovanie bežnej činnosti podniku, vývoj nových produktov, resp. nových technológii, návrat požičaného kapitálu, investovanie voľného kapitálu)
- rozhodovanie o rozdelení zisku (reinvestície, dividendy,…)
- evidencia, analýza, kontrola, plánovanie a prognózovanie ako aj riadenie hospodárskej činnosti podniku
Hlavné ciele podnikateľskej činnosti podniku:
- finančná stabilita podniku a jej efektívnosť, ktorá sa vyjadruje trhovou hodnotou podniku, výnosnosťou investícii a likviditou
- zvyšovanie podielu na trhu
- sociálne programy
- rešpektovanie programu na ochranu životného prostredia
- maximalizácia zisku nie je rozhodujúci cieľ podniku, keďže nezohľadňuje časový faktor ako ani stupeň rizík
- inovácia technológii
za základný cieľ podnikania sa dnes všeobecne považuje maximalizácia trhovej hodnoty podniku„ v podmienkach akciovej spoločnosti maximalizácie trhovej ceny akcií, čo sa stáva aj základným finančným cieľom podniku
za základný cieľ podnikania sa často považuje aj dosiahnutie maximálneho zisku
najdôležitejšie čiastkové finančné ciele podniku sú platobná schopnosť, likvidita, rentabilita, stabilita
platobná schopnosť znamená že podnik má toľko pohotových platobných prostriedkov, aby mohol uhrádzať včas splatné záväzky
likvidita je schopnosť premeniť hodnoty na najlikvidnejšie aktívum (peniaze), ide o schopnosť podniku vyrovnať platobné záväzky v budúcich obdobiach
rentabilita je ziskovosť resp. schopnosť tvoriť zisk. pre hodnotenie úrovne rentability nestačí vytvoriť zisk pretože tento ukazovateľ nemá dostatočnú vypovedaciu schopnosť o úspešnosti podniku. zisk sa dáva do pomeru k zdrojom vynaloženým alebo viazaným pri jeho tvorbe
stabilita – znamená schopnosť podniku zabezpečovať požadovanú úroveň likvidity a rentability tzn. udržiavať súvahu vo vyrovnanom stave resp. jej jednotlivé položky
Súvaha (bilancia)
| AKTÍVA | PASÍVA |
| Stále aktíva: | Vlastné imanie: |
| Nehmotný majetok | Základné imanie |
| Hmotný majetok | Kapitálové fondy |
| Finančný majetok | Fondy tvorené zo zisku |
| – | Nerozdelený zisk |
| Obežné aktíva: | Cudzie zdroje: |
| Zásoby | Dlhodobé záväzky |
| Pohľadávky | Dlhodobé bankové úvery |
| Finančný majetok | Krátkodobé záväzky |
| – | Bežné bankové úvery |
| Aktíva celkom | Pasíva celkom |
Výkaz ziskov a strát
| Náklady | Výnosy |
| prevádzkové náklady | prevádzkové výnosy |
| prevádzkový zisk | prevádzková strata |
| finančné náklady | Finančné výnosy |
| finančný zisk | Finančná strata |
| zisk z bežnej činnosti | Strata z bežnej činnosti |
| mimoriadne náklady | Mimoriadne výnosy |
| mimoriadny zisk pred zdanením | Mimoriadna strata |
| Zisk za účtovné obdobie | Strata za účtovné obdobie |
| Daň z príjmov |
Verejné financie
financie z hľadiska subjektov:
- verejné financie
- súkromné financie
Druhy peňažných vzťahov:
- realizačné tovarovo -peňažné vzťahy – spojene s kúpou a predajom tovarov a služieb, s fungovaním trhového hospodárstva ( ceny tovarov a služieb sa určujú cez ponuku a dopyt a sú ekvivalentné)
- redistribučné peňažné vzťahy – predstavujú rozpočtové vzťahy, nespojené so zodpovedajúcim ekvivalentom. predstavujú ich dane, rôzne dôchodky, dotácie a subvencie a sú neekvivalentné.
- úverové peňažné vzťahy – spojené so získavaním a splácaním úverov, pričom peňažné prostriedky sú návratné
- poisťovacie peňažné vzťahy- čiastočne redistribučné vzťahy a peňažné prostriedky sú podmienene návratné
Verejné spotrebiteľské jednotky
- zabezpečujú spoločenskú spotrebu obyvateľstva (štát, samosprávne jednotky, rozpočtové a iné organizácie)
- ich finančným hospodárením verejných spotrebiteľských jednotiek sa zaoberajú verejné financie:
- – špecifická forma znovurozdeľovania prostriedkov v prospech verejných statkov a služieb
- sústava rozpočtov
- uspokojovanie potrie obyvateľstva na úrovni štátu, rajov a obcí, zabezpečovanie verejných statkov
- nástroj verejnej politiky – hlavný subjekt – verejná správa
- nástroj rozdeľovanie – verejné financie ako jeden z nástrojov fiškálnej politiky (dane, clo, dotácie,atď. )
- finančné vzťahy:
- sústava finančných vzťahov a operácií
- medzi subjektmi ekonomického systému – štát (samospráva) a občan, podnikateľský subjekt apod. vzťahy sú založené na obligatórnosti a nenávratnosti
- finančné vzťahy medzi štátom a ostatnými subjektmi sú upravené vo forme zákonov (daňové, o rozpočtovaných pravidlách verejnej správy, zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, nariadenia vlády, vyhlášky
- Princíp nenávratnosti (zaplatené dane nie sú jednotlivých subjektom vrátené)
- princíp neekvivalentnosti znamená, že pri vzniku konkrétneho vzťahu v rámci verejných financií nie je zďaleka známy účel platby a subjekt zaplatí určitú čiastku (napr. daň) a vôbec nevie, na čo budú tieto finančné prostriedky použité
- princíp nedobrovoľnosti – znamená, že si štát určitou právnou formou zabezpečuje (vynucuje) zaplatenie určitých poplatkov (väčšinou daní), aby získal finančné prostriedky nevyhnutné pre plnenie úloh
- obsahom verejných financií nie sú len príslušné vzájomné vzťahy, ale i určité nástroje určené k realizácii verejnej politiky a ekonomiky
Základné fiškálne funkcie
Alokačná funkcia
- rozhodovanie o produkcii verejných statkov
- hľadanie optimálneho pomeru medzi produkciou súkromných statkov a produkciou verejných statkov v rámci verejných prostriedkov
Stabilizačná funkcia
- dosiahnutie určitej miery zamestnanosti
- zníženie inflácie a rast ekonomiky
- súčinnosť NBC a ECB – monetárna politika, vývoj inflácie
Redistribučná funkcia
- redistribucia príjmov a bohatstva s cieľom odstrániť najväčšie rozdiely v sociálnoekonomickom postavení obyvateľstva
- dosiahnutie stavu považovaného za spravodlivý
Sústava verejných rozpočtov
- najdôležitejší a najvýznamnejší článok verejných financií
- z finančnej stránky zabezpečuje funkcie štátu
- na rozpočtový rok schvaľuje parlament osobitný zákon – zákon o štátnom rozpočte
- (tzv. mimoriadne rozpočty, financovanie obrany, likvidácii živelných pohrôm a pod.)
Sústava územných rozpočtov
– sústava vytvorená v nadväznosti na historické a legislatívne podmienky a územné úpravy vytvárania regiónov (krajov, okresov), obcí, k financovaniu aktivít územnej samosprávy
Sústava účelových štátnych fondov
- slúži všetkým stupňom verejnej správy na financovanie aktivít – sú sledovane a kontrolovane oddelene od spôsobu financovania rôznych aktivít zo štátneho rozpočtu
Financovanie štátnych podnikov
- tvorí samostatnú súčasť verejných financií (charakteristické rysy, ktoré sú podobné sústave podnikových financií, pri financovaní sú uplatňované metódy a formy riadenia štátu
Štátny rozpočet
- najdôležitejší finančný nástroj štátnej finančnej politiky, ktorý je spájaný s hospodárením štátu a s jeho zasahovaním do ekonomiky
- sociálnym nástrojom na riešenie niektorých sociálnych nerovností
- z formálnej stránky – základný finančný plán (program) štátu (vlády) alebo finančnú bilanciu predpokladaného hospodárenia štátu (vlády) za príslušné rozpočtové obdobie, vyjadrený v číslach a schválený parlamentom
- z účtovného hľadiska – bilancia rozpočtových prímov a rozpočtových výdavkov
- vo vzťahu k reprodukčnému procesu sa vymedzuje ako nástroj rozdeľovania a prerozdeľovania národného dôchodku
- centralizovaný peňažný fond
- z ekonomickej stránky súvisí so zhromažďovaním a rozdeľovaním peňažných prostriedkov pričom predstavuje ekonomickú kategóriu stelesňujú v sebe jednotu takých finančných kategórií, ako sú dane, clá, pôžičky, transfery, dotácie a iné.
Štátnym rozpočtom sa zabezpečuje financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte ( na rok 2009 je to č. 596/2008 Z.,z.)
Štátny rozpočet tvoria najmä:
- prímy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol
- výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol
- prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané
– ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený do 31. decembra bežného rozpočtového roka – rozpočtové provizórium
ROZPOČTOVÝ PROCES:
- rozpočtový proces – činnosť orgánov finančnej sústavy ( centrálnych, územných)
- rozpočtový proces je možné rozdeliť do 4 časových etáp:
- zostavenie návrhu verejného rozpočtu
- prejednávanie a schvaľovanie verejného rozpočtu
- plnenie verejného rozpočtu a priebežná kontrola
- následná kontrola a zostavenie prehľadu o skutočnom vývoji verejného rozpočtu (štátny záverečný účet)
- rozpočtový proces zasahuje do dvoch, resp. troch rokov
- rozpočtové obdobie sa týka jedného roku a v SR sa kryje s kalendárnym rokom (v niektorých krajinách je odlišné, napr. USA majú rozpočtové obdobie 1.10.-30.9., Japonsko a Veľká Británia 1.4.-31.3.)
Rozpočtová skladba
- rozpočtová skladba – štandard pre členenie príjmov a výdavkov verejného sektora
- hľadiská členenia:
- členenie podľa kapitol
- druhové členenie
- funkčné členenie – stanoví členenie so 6 najvyššími jednotkami funkčného členenia – skupiny:
- poľnohosp. a lesné hosp.
- priemyslové a ostatné odvetvia hosp
- služby pre obyvateľstvo
- sociálne veci a politika zamestnanosti
- obrana, bezpečnosť a právna ochrana
- všeobecná verejná správa a služby
Rozpočtový deficit a verejný dlh
- riešenie deficitu verejných rozpočtov:
- kreácia nových peňazí (emisné financovanie deficitu), čo znamená jednorazové zvýšenie peňažnej zásoby. Centrálna banka môže „vytlačiť peniaze“ a požičať ich štátu ( inflačné financovanie)
- pomocou verejného dlhu(dlhové financovanie), tzn. krytie rozpočtového deficitu
- domácim úverom(vnútorný dlh)
- zahraničným úverom (vonkajší dlh)
- Verejný dlh: súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu, obciam, regiónom
- verejný dlh zaťažujú dlhodobo
- vhodnejšie financovanie rozpočtového deficitu – úver
- krajiny Eú – verejný dlh by nemal prekročiť 60% ročného HDP ich krajiny
Verejné príjmy sú zdrojom pre krytie verejných výdavkov vo verejných rozpočtoch
Členenie verejných príjmov
- z hľadiska pravidelnosti
- pravidelné
- nepravidelné
z časového hľadiska
- bežné – krátkodobé
- kapitálové – dlhodobé
z ekonomického hľadiska (z hľadiska formy)
- daňové
- nedaňové
z hľadiska dopadu
- priame dane –
- sa týka každého daňovníka priamo , keď daňovník robí v škole alebo v nemocnici, tak je zaťažený danou z prímov , za učiteľa odvádza daň zamestnávateľ,
- daň z nehnuteľnosti
- daň odvádza aj daňovník je tá istá osoba
- nepriama daň
- daňovníkom je konečný spotrebiteľ
- daň odvádza producent
z hľadiska pôsobnosti
- príjmy s celoštátnou pôsobnosťou
- príjmy s miestnou pôsobnosťou
z hľadiska záväzností
- obligatórne – povinné, záväzné príjmy
- fakultatívne – dobrovoľné, súvisiace s rozhodnutím orgánu štátnej správy (príplatok za psa)
* – majetkové dane sa týkajú majetku – daň z nehnuteľnosti z motorových vozidiel
– podielové dane – daň z prímov FO a PO
Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu
- poplatky – jednorazové, účelové, nepravidelné a nepravidelné platby FO alebo PO za výkony alebo služby orgánov verejných správa v prospech poplatníka
- poplatky členíme:
- miestne – majú atribúty miestnych daní
- štátne
štátne poplatky:
- súdne poplatky – sa platia za úkony súdov v prípadoch súvisiacich so súdnym konaním a právnym jednaním
- správne poplatky – sa platia za úkony orgánov štátnej správy
- Odvody –
- povinné a nenávratné platby štátnych podnikov a organizácií do verejných rozpočtov
- pri ich odvádzaní sa nemení forma vlastníctva a týkajú sa len PO
- príspevky
- povinné a nenávratné platby PO do štátneho rozpočtu
- parafiškány charakter, determinované určitým druhom štátnych potrieb
- Administratívne platby
- patria sem:
- príjmy z pokút a penále
- príjmy z exekúcií hnuteľných a nehnuteľných majetkov
- ostatné príjmy rozpočtových kapitol administratívneho charakteru
- Úverové príjmy – úver, pôžička
Dane – rozhodujúci zdroj príjmov štátneho rozpočtu
- daňový systém
- historický vývoj ekonomického systému a zdanenia
- politicko -ekonomická orientácia spoločnosti
- ciele hosp. politiky a pod.
v období liberalizmu
- ekonomická teória – princíp najnižšieho daňového zaťaženia
v 30. rokoch 20. stor.
- nová rozpočtová teória John Maynard Keynes „ Ozdravovacia daňová politika“ – zníženie daňového zaťaženia má viesť k vyššej pracovnej aktivite a vyšším úsporám a ich pretransformovaniu do investícií
Dane – daňová kvóta
makroekonomický ukazovateľ – prezentuje podiel daní a poistného na hrubom domácom produkte (HDP)
- zohľadňuje daňovo odpočítateľné položky a má komplexnú vypovedaciu schopnosť
daňová kvóta I. – %tuálny podiel vybraných daní k hrubému domácemu produktu
daňová kvóta II – %tuálny podiel do poistných fondov (zdravotné poistenie, nemocenské poistenie…) K HDP
daňová kvóta III. – súčet kvóty I a kvóty II. alebo Zaťažená daňová kvóta
Skvalitňovanie daňovej sústavy
- zavedenie spoločného daňového priznania pre manželov
- zavedenie rôznych daňových sadzieb pri dani i príjmov FO
- zmena metódy pre zdaňovanie príjmov zo zahraničia z metódy „nevýhodnej“ na metódu „výhodnú“ pre daňovníka
- zaviesť zľavy na dani
- zrušiť zdaňovanie výnosov z termínovaných vkladov
- zaviesť zdanenie dividendy
- zavedenie nižšej sadzby DHP až do výšky 5% pre niektoré komodity (lieky, potraviny…)
- podávanie daňových priznaní cez internet
- zníženie administratívnej a organizačnej náročnosti
- zjednotenia procesov výberu daní, cla a poistných odvodov do jednej inštitúcie
- UNITAS I. – reforma daňovej a colnej správy
- UNITAS II. – výber daní, cla a poistných odvodov
jednou z priorít štátnych orgánov v daňovej oblasti je pokračovanie reformy daňovej správa so zapojením colnej správy a s víziou zjednotenia procesov výberu daní, cla a poistných odvodov do jednej inštitúcie.
ministerstvo financií SR zabezpečuje riadenie a koordináciu postupu tejto reformy prostredníctvom programu UNITAS a k realizácii zmien pristupuje v dvoch základných fázach.
- fáza Unitas I. jej súčasťou je reforma daňovej a colnej správy
- II fáza Unitas II a venuje sa výberu daní, cla poistných odvodov
ROZPOČET EÚ
- nástroj, každý rok schvaľuje príjmy a výdavky potrebné na európske spoločenstvo
- do rozpočtu Eú prispievajú všetci jej občania. umožňuje Eú spĺňať požiadavky verejnosti a to prostredníctvom činností v sfére ako napr …
Dane
Nepriame – príjem do štátneho rozpočtu
- univerzálne – daň z pridanej hodnoty
- selektívne – zdaňovanie špecifickej spotreby
Priame – daň musí zaplatiť ten kto je vlastníkom majetku
- daň z prímov( podielové dane – výnos sa delí medzi št. rozpočet, obce)
- majetkové dane(idú do rozpočtu miest a obcí nie do štátneho rozpočtu)
obr. :
Metódy hodnotenia investícií a stanovenie hodnoty podniku
Investícia
- tok výdavkov, ktorý zvyšuje kapitálovú zásobu
- ide o tok výdavkov určených na realizáciu projektov, ktoré neslúžia na bezprostrednú spotrebu
- zdrojom investícií sú zisk a amortizácia
- amortizácia vzniká odpisovaním konštantného kapitálu
Kapitálové plánovanie
- stanovenie stratégie podniku (dlhodobé ciele)
- výber vhodných investícií
- na základe očakávaných príjmov a výdavkov zostavenie kapitálových rozpočtov
- hodnotenie efektívnosti investičných variantov
- zhodnotenie realizovaných projektov (audit)
Metódy hodnotenia výnosnosti investovania
Statické metódy – časový faktor nemá podstatný vplyv na ohodnotenie a výber príslušného variantu, krátkodobá životnosť obstaranej investície (1- 2 roky), prvý krok k celkovému rozhodnutiu,
Dynamické metódy – doba obstarania je dlhšia a dlhšia je i doba životnosti investičného majetku, u väčšiny investícií
Najčastejšie odporúčané metódy hodnotenia efektívnosti investovania:
- priemerné ročné náklady a diskontované náklady – t. zn. metóda nákladová
- čistá súčasná hodnota a index rentability
- vnútorné výnosové percento, resp. vnútorná miera výnosnosti
- doba návratnosti
- metóda výnosnosti investícií
Najčastejšiejšie odporúčané metódy hodnotenia efektívnosti investovania:
- priemerné ročné náklady
- porovnávanie priemerných ročných nákladov u jednotlivých investičných variantov
- za najvhodnejší sa považuje variant s najnižšími priemernými ročnými nákladmi
- súčet ročných odpisov, súčinu úrokového koeficientu (úrok v %100) a investičného nákladu
- Metóda diskontovaných nákladov – všetky náklady spojené s realizáciou jednotlivých variantov projektu za celú dobu jeho životnosti
Metóda čistej súčasnej hodnoty a index rentability
- efekt z investície, ktorým sú peňažné príjmy a ich základ tvorí očakávaný zisk po zdanení, odpisy, prípadne ostatné príjmy
ČSH = CF: (1+i) +CF2: (1+i)2 +…………CFn (1+i)n – KV
Ak čistá súčasná hodnota je kladná – diskontované peňažné príjmy sú vyššie ako kapitálové výdavky. Investičný projekt je pre podnik prijateľný
Ak čistá súčasná hodnota je záporná – diskontované peňažné príjmy sú nižšie ako kapitálové výdavky, je investícia neprijateľná
V prípade že ČSH=0, je investícia pre podnik indiferentná
Metóda čistej súčasnej hodnoty
- pre výber optimálneho investičného variantu rešpektuje faktor času
- za efekt, investície je považovaný celý peňažný príjem, nielen účtovný zisk
- berie do úvahy peňažné príjmy za celú dobu životnosti investície
- vykazuje prínos investície k hlavnému cieľu podniku
- vykazuje prínos investície k trhovej hodnote firmy
- nevýhodou, prípadne problémom je požadovaná miera výnosnosti – úroku, ktorý je vkladaný do prepočtu
Index ziskovosti – rentability
- vyjadruje pomer očakávaných diskontných peňažných príjmov ku kapitálovým výdavkom
- ak je ČSH pozitívna, index ziskovosti je vždy väčší ako 1,0 a investícia je pre podnik prijateľná
- ak kapitálové zdroje sú obmedzené, tzn. že nie je možné vybrať všetky projekty, ktoré majú kladnú ČSH
Metóda vnútornej miery výnosnosti
- princíp hľadania diskontnej sadzby, pri ktorej súčasná hodnota očakávaných výnosov z investície – cash flow sa rovná súčasnej hodnote kapitálových výdavkov na investíciu, teda:
- SHCF=KV
z toho : SHCF – KV = 0,
SHCF = súčasná hodnota cash flow
KV = kapitálové výdavky
- za prijateľnú investíciu sa považuje taká, ktorá vyjadruje vyšší úrok ako požadovaná minimálna výnosnosť investície
- vnútorné výnosové percento sa stanovuje pomocou lineárnej interpolácie nasledovným spôsobom:
VMV = in + ČSH n: (ČSHn +ČSHv) x (iv – in)
VMV – vnútorná miera výnosnosti
iv – nižšia zvolená úroková miera
in – vyššia zvolená úroková miera
Ak je vnútorné výnosové percento vyššie ako diskontná miera, ktorá zahrňuje riziko, je investícia prijateľná aj napriek určitému riziku
Metóda voľného cash flow
- projekty, resp. investície s neobmedzenou dobou životnosti nie sú v praxi výnimkou – vhodné je použiť kombináciu doteraz uvedených metód s metódou voľného cash flow
- vyhodnotenie prijateľného projektu (investície) sa vykonáva v 2 etapách:
- z očakávaných ročných príjmov a výdavkov vypočítame súčasnú hodnotu CF za prvé roky (5-10 rokov) podľa dostupnosti vstupných informácií,
- pomocou perpetuity zistíme konečnú hodnotu cash flow, ktorá sa diskontuje k nultému roku.´
Metóda doby návratnosti investície
- často používaná metóda hodnotenia efektívnosti investovania predovšetkým v bankovej sfére
- ide o obdobie (počet rokov) za ktoré tok hotovosti (netto) dosiahne výšku, ktorá sa rovná pôvodným nákladom na investíciu
- KV= spolu RZi + ROi
KV – kapitálový výdavok (obstarávacia cena)
RZi – ročný zisk z investície v jednotlivých rokoch životnosti (po zdanení)
ROi – ročné odpisy z investície v jednotlivých rokoch živnostnosti,
i – roky životnosti
DN – doba návratnosti
- metóda je často hodnotená ako nevhodná pre výber investičných projektov, pretože napr.:
- nezohľadňuje časový faktor
- nezohľadňuje toky hotovosti po dobe návratnosti (až do konca životnosti)
- používa sa ako doplnková metóda k metódam čistej súčasnej hodnoty a vnútornej miery výnosnosti pre rozhodovanie o výbere investičného projektu
- poskytuje pre podnik:
- informácie o riziku investície (nižšia doba návratnosti je menším rizikom ako vyššia doba návratnosti)
- o likvidite investície (doba viazania pôvodného kapitálu v investícii)
Metóda výnosnosti
- za efekt z investície je považovaný zisk
- ide o priemerný čistý ročný zisk, ktorý vytvára investícia, daný je do pomeru k nákladom na investíciu
- metódu je možné uplatniť pri investícii s rôznou dobou životnosti
- porovnaním priemernej výkonnosti investície s požadovanou minimálnou výnosnosťou je možné zistiť, či je investícia pre podnik prijateľná alebo nie
- nevýhoda tejto metódy – neuvažuje s celým tokom hotovostí, len so ziskom (bez odpisov), nezohľadňuje pôsobenie časového faktora a neprihliada na rozloženie zisku v čase
Stanovenie hodnoty podniku – v knižke, stručne každú metódu