Typy investičných stratégií
Základné typy finančných derivátov možno rôznym spôsobom kombinovať, vytvárať ich nové spojenia, používať ich v nových súvislostiach – to všetko v snahe čo najlepšie prispôsobovať postupy a podmienky požiadavkám klientov. Možno teda povedať, že finančné deriváty sú stavebným materiálom pri kombinovaní stratégií finančného investovania subjektov na kapitálových trhov. Podľa cieľov, ktoré tieto stratégie sledujú, ich môžeme členiť do 4 skupín:
Ďalšie informácie nájdete aj na alternatívnych stránkach:
Uvedené stratégie možno v plnej miere uplatňovať len na rozvinutých kapitálových trhoch. Preto rozvoj kapitálového trhu v danej krajine a intenzita jeho napojenia na zahraničné kapitálové trhy sú aj limitujúcimi faktormi rozvoja stratégií finančného investovania.
Typy investorov
Poznáme tri typy investorov:
- konzervatívny investor
- vyvážený investor
- dynamický (agresívny) investor
Konzervatívny investor
Konzervatívny investor nie je priaznivcom vysokého rizika. Radšej zarobí menej, ako by mal riskovať straty. Investor tohto typu sa zameriava predovšetkým na investovanie do fondov peňažného trhu, prípadne do dlhopisových fondov, ktoré majú nízke riziko. Cieľom konzervatívneho investora a jeho investičnej stratégie je udržať výšku investovaného kapitálu a dosiahnuť v krátkodobom horizonte primeraný zisk, ktorého výška zodpovedá minimálne miere inflácie. Avšak pre pokrytie inflácie v dlhodobom horizonte je aj určitý podiel akcií v portfóliu konzervatívneho investora vhodný. Jeho výška závisí od investičného horizontu cieľov, ktoré si investor stanovil. Konzervatívna stratégia sa odporúča najmä investorom s averziou k riziku, resp. klientom s kratším investičným horizontom.
Vyvážený investor
Vyváženie investície znamená správne rozloženie financií s cieľom kombinovať bezpečné investície, ktoré mu prinášajú pravidelný a dlhodobý výnos, s tými rizikovejšími v približne rovnakom podiele. Jeho cestu možnosť nazvať ako „zlatú strednú cestu“. Vyvážený investor teda akceptuje strednú úroveň investičného rizika. Cieľom vyváženého investora je dosiahnutie maximálneho výnosu a rast hodnoty majetku v strednodobom, resp. dlhodobom horizonte (3 – 8 rokov)
Dynamický (agresívny) investor
Dynamický investor je presným protipólom konzervatívneho, čiže dočasné poklesy trhu pre neho znamenajú príležitosť k investícii (trhy sú lacné). Hlavnou motiváciou je maximálny výnos a nezaujíma ho ani vysoké riziko. Tento typ investora sa vyznačuje nízkou averziou rizika. Jeho cieľom je dosiahnuť vysoký zisk z investície aj pri vyššej miere rizika a maximalizácia výnosu v dlhodobom horizonte (5 – viac rokov). Portfólio dynamického investora tvoria predovšetkým akciové fondy, zvyšok umiestňuje do dlhopisových fondov a zanedbateľnú časť tvoria peňažné fondy, ktoré plnia stabilizačnú funkciu. Vzhľadom na vysoký podiel akciových fondov vo svojom portfóliu investor nevylučuje ani možnosť investícií do menej známych spoločností, ktoré môžu priniesť vysokú výnosnosť v podobe dividend a kapitálových ziskov. Investičný horizont je dlhodobý, preto sa odporúča takáto skladba portfólia investorom, ktorí majú s investovaním do podielových fondov už dlhodobejšie skúsenosti a nepodliehajú panike pri dočasných poklesoch kurzov.
Investičné stratégie podľa Warrena Buffeta a spol.
Existuje mnoho investičných stratégií ale iba zopár z nich, na základe štatistickej evidencie, prinesie osoh svojím investorom. Každá investičná stratégia má svoje výhody aj nevýhody a je dôležité poznať časový vývoj jednotlivých stratégií.
Hodnotové investovanie
Prvým mentorom Warrena Buffeta a zároveň aj odborníkom na hodnotové investovanie bol Benjamin Graham. Grahamov základný vzorec pozostával z niekoľkých kritérií. Napríklad posudzované akcie by mali mať hodnotu najviac dvoch tretín účtovnej hodnoty, dvoch tretín čistého obežného majetku a celkový dlh by mal byť menší ako účtovná hodnota hmotného majetku. Rôzni hodnotoví manažéri používajú rôzne vzorce ale jedno majú spoločné – a to hľadanie tej správnej metódy, ktorá spoľahlivo rozpozná podhodnotené akcie. Doba stratovosti sa pred predajom mení a Buffett, ako sám tvrdí, sa prepracoval až k bodu, kde je doba stratovosti stála. Nevýhodou hodnotového investovania je, že trhu zaberie rozpoznanie skutočnej hodnoty podnikania dlhšiu dobu. Teoreticky stúpa hodnota akcií s ich klesajúcou cenou a pri hrozivých finančných kolapsoch s klesajúcimi cenami cenných papierov, sa hodnotoví investori zvyčajne popália, keďže svoje klesajúce akcie nepredajú.
Indexové investovanie
Indexové fondy odmeňujú investorov úhradou drobných nákladov. Postupom času je výhodou nižších poplatkov zvýšená návratnosť investície. Investori, ktorí sa rozhodnú pre indexové fondy, totiž predpokladajú, že trhy sú takmer, ak nie aj úplne, efektívne. Tento predpoklad sa javí ako rozumný z hľadiska zlyhania väčšiny portfóliových machrov, ktorý sa usilujú o výnos za hranicou priemeru, ale maximálny pokles portfóliových investícií zostáva rovnaký. Pokiaľ chápu investori systém časovania trhu, nechávajú svoje investície vložené aj počas obdobia keď ceny na trhu klesajú a hodnota akcií padá, ako tomu bolo v roku 2008. Portfólio, ktoré stratí 50% svojej hodnoty, bude musieť narásť o 100% aby sa dostalo na svoju pôvodnú úroveň.
Trend Following – Sledovanie trendov
Hodnotoví investori sa v prvom rade sústredia na analýzu bezpečnosti investície, zatiaľ čo tzv. sledovatelia trendu (trend followers) ju vo väčšine prípadov ignorujú. Na rodziel od hodnotového a indexového investovania, sa sledovatelia trendov, ak im už investícia neprináša zisk, vedia bez väčšieho rizika straty vymotať z nepríjemnej situácie a nedovolia aby sa im stratovosť vymkla z rúk.
Najpriamejšia stratégia sledovania trhu zahŕňa nakupovanie akcií, ktoré majú v krátkom časovom období pozitívnu návratnosť investície a predávanie akcií s negatívnou návratnosťou. Veľa investorov využíva techniku kĺzavého priemeru na odhadnutie správneho času kedy vstúpiť alebo vystúpiť z trhu. Investori môžu pri tzv. breakout stratégiách využívať rôzne kĺzavé priemery, ktoré im napovedia, že sa cena nachádza nad kĺzavým priemerom a vtedy je vhodný čas nakúpiť cenné papiere.
Finančné deriváty
Finančné deriváty sú finančné produkty, ktorých hodnota je odvodená (derivovaná) od hodnoty primárneho finančného nástroja. Primárnym fin. nástrojom môžu byť úrokové sadzby (krátkodobé, dlhodobé), cudzie meny, cenné papiere, burzové indexy, cena komodít atď. Finančné deriváty sú teda finančné produkty alebo operácie, ktoré umožňujú v danom okamihu zafixovať, resp. dohodnúť kurz alebo cenu, za ktorú sa môže podliehajúce aktívum kúpiť alebo predať k určitému budúcemu dátumu. Rozhodujúcou podmienkou uzavretia obchodu s derivátmi sú rozdielne trhové očakávania partnerov kúpno-predajného vzťahu (jeden z partnerov očakáva rast ceny podliehajúceho aktíva, druhý jej pokles).
Finančné deriváty sa začali rozvíjať na svetových trhoch začiatkom 70. rokov. K ich značnému rozvoju dochádza v 80. a 90. rokoch v dôsledku zvýšenej finančnej a cenovej neistoty na fin. trhoch (rast inflácie, zvýšený pohyb úrokových sadzieb, prechod od fixných k pohyblivým devízovým kurzom). K hlavným motívom ich vzniku a rozvoja patrí:
- zaistenie sa proti možným finančným rizikám (hedging) – Stratégie zamerané na znižovanie rizika
- špekulácia na zaistenie zisku (trading) – Stratégie zamerané na dosahovanie zisku
- arbitráž – arbitrážne stratégie – Arbitrážne stratégie
- zabezpečovanie portfólia cenných papierov – Stratégie tvorby optimálneho portfólia
Základné finančné deriváty
Medzi základné finančné deriváty patria:
- Forward
- Forwardy a forwardové obchody
- Futurita
- Futurity – futures
- Opcia
- Opcie a opčné kontrakty
- Swap
- Swapy a úrokové swapy
On-line ceny komodít a derivátov
Pozrite si ceny komodít, obchodovaných na svetových burzách (svetové ceny energií, kovov, obilnín a olejov, potravín a hospodárskych zvierat). Prehľad obchodovaných komodít a aktuálne online ceny nájdete na stránke Komodity a deriváty – ceny online.
Stratégie burzového obchodovania
Medzi hlavné dlhodobé, strednodobé a krátkodobé stratégie obchodovania na burzách patria tieto:
- Stratégia kúp a drž
- Stratégia reinvestovania úrokov
- Stratégia aktívneho obchodovania
- Rebríková stratégia
- Stratégia vzpieračskej činky
- Stratégia terč
Stratégia kúp a drž
Patrí medzi dlhodobé stratégie a jej princíp je veľmi jednoduchý. Investora zaujíma iba úrok, ktorý mu bude vyplácaný a splatenie nominálnej hodnoty v deň splatnosti dlhopisu. Výkyvy cien dlhopisu nie sú pre investora zaujímavé. Investor pri tejto stratégii musí hlavne analyzovať schopnosť emitenta dlhodobo splácať úroky a istinu. Pomôcť mu môžu ratingové agentúry, ktoré udeľujú dlhopisom ratingové hodnotenie. Pri správnom výbere dlhopisu je táto stratégia málo riziková najmä pri štátnych a komunálnych dlhopisoch.
Stratégia reinvestovania úrokov
Investor, ktorý drží v portfóliu dlhopisy pravidelne dostáva úrokové platby. Tieto peniaze môže ďalej investovať a dosahovať tak úroky z úrokov. Takéto zložené úrokovanie v dlhšom časovom horizonte významne zvyšuje výnosnosť investície. Investor má možnosť tieto peniaze investovať do rôznych investičných nástrojov. Obľúbené je vyplácané úroky investovať do akcií. Ak sa akciám darí investora ich výnos príjemne prekvapí. V opačnom prípade môže stratiť maximálne „iba úroky“ ale jeho dlhopisová investícia nie je ohrozená.
Stratégia aktívneho obchodovania
Dlhopisy sú často označované za nudnú investíciu. Nie je to celkom pravda. Ceny dlhopisov s dlhou dobou splatnosti citlivo reagujú na zmeny úrokových sadzieb. Investor môže za niekoľko dní zarobiť na tomto pohybe viac ako keby dlhopis držal niekoľko rokov. Samozrejme nie je to jednoduché, pretože inak by všetci iba obchodovali s dlhopismi. Investor musí pravidelne sledovať, čo sa na trhoch deje a vedieť predpovedať zmenu sadzieb. Aby toto dokázal musí mať množstvo skúseností a trpezlivosti. Veľmi dobrou skúsenosťou sú zlé investície, pri ktorých investor príde o svoje peniaze. Aj tí najlepší investori najmä v začiatkoch porobili niekoľko veľkých chýb, ktoré ich stáli nemalé peniaze. Na rozdiel od väčšiny ľudí ale neskončili s investovaním ale z chyby sa ponaučili a na ďalší deň boli znovu na burze.
Rebríková stratégia
Cieľom tejto stratégie je získať vysoké úroky, ktoré ponúkajú dlhopisy z dlhšou dobou splatnosti a zároveň umožniť investorovi reinvestovať časť zdrojov po niekoľkých rokoch. Investor si vopred naplánuje rozvrh splatností a nakúpi napr. tri dlhopisy so splatnosťou: 1, 3 a 5 rokov. Postupne keď vyprší splatnosť jednotlivých dlhopisov investor nakúpi dlhopis s 10 ročnou splatnosťou. Výhodou je, že okrem pravidelných úrokových platieb investor získa časť istiny. Podľa situácie na trhu sa môže rozhodnúť, či nakúpi ďalšie dlhopisy alebo pri nízkych sadzbách radšej kúpi akcie.
Stratégia vzpieračskej činky
Investor v tomto prípade nakupuje iba dlhopisy s krátkou (napr. 2 roky) a dlhou dobou splatnosti (napr. 10 rokov). Nenakupuje strednodobé dlhopisy. Dlhšie splatnosti zaručia vyššie úroky a krátkodobé dlhopisy prinášajú možnosť profitovať zo zmeny úrokovej sadzby. Opäť ak klesnú, investor môže zvážiť alternatívne investície.
Stratégia terč
Stratégia s názvom terč je vhodná pre investorov, ktorí vedia kedy budú peniaze potrebovať napr. na stavbu domu o 10 rokov. Nakúpiť dnes iba 10 ročné dlhopisy je veľmi riskantné. O tri roky môžu úrokové sadzby vzrásť dvojnásobne a tým by sa investor pripravil potenciálne o peniaze. Časť peňazí preto investuje do 10 ročných dlhopisov. Ďalšiu časť o 3 roky do 7 ročných dlhopisov. Poslednú časť investuje o 5 rokov do 5 ročného dlhopisu.
[alert]
Články v kategórii Investovanie
Články z kategórie Investovanie nájdete na stránke Odborné články: Investovanie.[/alert]