Národné hospodárstvo (NH) predstavuje súbor činností hospodárskeho charakteru, ktoré sa uskutočňujú na území daného štátu občanmi a subjektmi podnikania. Jeho hlavnou funkciou je zabezpečovanie technického, kultúrneho a spoločenského pokroku danej krajiny.
Synonymum pre výraz národné hospodárstvo je ekonomika, ktorá predstavuje hospodársku prax, to znamená tú časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou. Podstatu národného hospodárstva tvorí ekonomická činnosť ľudí, ktorú možno charakterizovať ako rozvetvený a zložito štruktúrovaný proces rôznych aktivít, ktorého výsledkom sú hmotné i nehmotné tovary a služby, slúžiace na uspokojenie potrieb spoločnosti.
Definície národného hospodárstva
„Národné hospodárstvo predstavuje zložitý dynamický systém s mnohými podsystémami a množinami zložitých a rôznorodých vzťahov“. (Hečková a kol., 2011, s.12) Synonymum pre výraz národné hospodárstvo je ekonomika, ktorá predstavuje hospodársku prax, teda tú časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou. (Hečková a kol., 2011, s. 12) Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť dokáže využívať vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi jednotlivých členov spoločnosti na spotrebu. (Samuelson, Nordhaus, 2013, s.22)
„Národné hospodárstvo je sústava ekonomických subjektov formovaná v materiálnych, nemateriálnych, finančných, riadiacich a spotrebných sférach, ktoré slúžia výrobe, výmene, obehu, rozdeľovaniu a spotrebe tovaru a služieb“. (Baránik a kol. 1995, s. 91)
Aspekty národného hospodárstva
Národné hospodárstvo je rozsiahly pojem. Podľa uhla pohľadu nadobúda tieto rozmery:
- Ciele hospodárskej politiky
- Poslanie hospodárskej politiky
- Princípy hospodárskej politiky
- Nástroje hospodárskej politiky
- Teória a prax hospodárskej politiky
- Úlohy a ciele hospodárskej politiky
Faktory národného hospodárstva
- prírodné bohatstvo
- národné bohatstvo – odvetvia, technológie, zásoby
- obyvateľstvo – jeho vzdelanostná, veková štruktúra, kultúra, zvyklosti
- vlastnícke vzťahy a medzinárodná spolupráca
Odvetvia a sféry hospodárskeho života
Národné hospodárstvo tvoria všetky hospodárske subjekty všetkých odvetví a sfér hospodárskeho života, či už ide o výrobné alebo nevýrobné odvetvia, bez ohľadu na právnu formu podnikania alebo formu vlastníctva. V národnom hospodárstve medzi jednotlivými subjektmi existujú rôznorodé vzťahy a väzby, bez ktorých by nebola možná jeho existencia a ani jeho fungovanie ako celku.
Podstatu národného hospodárstva tvorí ekonomická činnosť ľudí, ktorú možno charakterizovať ako rozvetvený a zložito štruktúrovaný proces rôznych aktivít, ktorého výsledkom sú hmotné i nehmotné tovary a služby, slúžiace na uspokojenie potrieb spoločnosti. Zdroje národného hospodárstva predstavujú
produkčný potenciál ekonomiky a je možné ich rozčleniť do štyroch základných skupín, a to: (Hečková a kol., 2011, s. 40)
- národné bohatstvo, kde patria prírodné zdroje aj národný majetok,
- pracovné zdroje, ktoré predstavujú ľudský kapitál v národnom hospodárstve,
- finančné zdroje, tvorené domácimi aj zahraničnými finančnými zdrojmi,
- investičné zdroje, kde zaraďujeme licencie, vynálezy, patenty, technologické inovácie a inovácie výrobkov, zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov a iné.
Vývojové etapy národného hospodárstva
Národné hospodárstvo je výsledkom určitého historického vývoja. Z historického hľadiska rozoznávame jeho štyri vývojové etapy: (Kucharčíkova, Tokarčíková, 2010, s. 45-46):
- hospodárstvo uzavretej domácnosti, prejavovalo sa snahou uspokojiť potreby domácnosti výrobkami, ktoré si vyrobili doma, teda vlastnými silami,
- mestské hospodárstvo sa vyvinulo zvyšovaním potrieb obyvateľstva a prehlbovaním spoločenskej deľby práce,
- národné hospodárstvo, ktoré predstavuje súhrn činností, hospodárskych subjektov a ich vzájomných vzťahov na území určitej krajiny,
- svetové hospodárstvo vzniká ako dôsledok rozvoja medzinárodnej deľby práce a liberalizácie vonkajších ekonomických vzťahov medzi národnými hospodárstvami.
Štruktúra národného hospodárstva
Štrukúra národného hospodárstva môže byť:
- odvetvová – odvetvia národného hospodárstva
- sektorová štruktúra národného hospodárstva
- oblastná štruktúra národného hospodárstva
- produkčná – štruktúra národného hospodárstva z hľadiska klasifikácie produkcie
Odvetvová štruktúra NH
- výrobné odvetvia
- nevýrobné odvetvia
Sektorová štruktúra NH
- primárny sektor: odvetvia produkujúce základné suroviny (ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, energetika); charakteristika: vysoká investičná náročnosť, pomalý rast produktivity práce, relatívne malá ziskovosť
- sekundárny sektor: odvetvia spracovateľského priemyslu( potravinársky, textilný, odevný, elektrotechnický); charakteristika: vysoká investičná náročnosť, rýchly rast produktivity práce, vysoký stupeň špecializácie
- terciárny sektor: služby( obchod, doprava, spoje); charakteristika: najrýchlejšie rozvíjajúci sa sektor, najnižšia investičná náročnosť, vysoký rast produktivity práce, vysoký rast zamestnanosti
- kvarciárny sektor: časť nevýrobných odvetví( veda, výskum, školstvo, zdravotníctvo); charakteristika: finančne náročné činnosti, na ich rozvoji sa podieľa štát, vysoká zamestnanosť
Oblastná štruktúra NH
Oblastná štruktúra národného hospodárstva predstavuje členenie NH z hľadiska území a regiónov danej krajiny
Produkčná štruktúra NH
Produkčná štruktúra NH je podľa nej členené na základe kategorizácie produktov (potravinárska, poľnohospodárska produkcia)
Všeobecné makroekonomické ukazovatele
- hrubá produkcia
- medzispotreba
- pridaná hodnota
HP = MS+PH
- Hrubá podukcia predstavuje súhrn všetkých finálnych statkov a služieb, ktoré vyprodukuje NH za určité časové obdobie.
- Medzispotreba/medziprodukt sú tovary a statky, ktoré sa spotrebovali pri výrobe iných statkov
- Pridaná hodnota je hodnota, ktorú výrobca v priebehu výrobného procesu pridá svojím úsilím hodnote polotovaru
Hospodársko-politický systém
Hospodárska politika je proces (praktický) – súhrn mnohorozmerných činností v praxi aj v teoretickom skúmaní. Ako vedná disciplína sa sústavne vyvíja pod vplyvom ekonomických a politických síl, vnútorného aj vonkajšieho diania a získané poznatky poskytuje pre potreby štátu. Ozaj, viete, čo je to hospodárstvo? A viete, čo je hospodársky politický systém? Poznáte jeho vzťah k národnému hospodárstvu?
Smery hospodárskej politiky
Rozlišujeme a popisujeme tieto smery alebo typy hospodárskej politiky:
- klasická hospodárska politika
- keynesiánska HP
- konzervatívna (liberálna) HP
- neokeynesiánska HP
- neokonzervatívna HP
- neoliberálna hospodárska politika
Z geografického hľadiska a vplyvov rozlišujeme:
- Anglo-americký smer tvorby a aplikácie hospodárskej politiky
- Východoázijský model hospodárskej politiky
- Európsky smer hospodárskej politiky
Agregátny dopyt a agregátna ponuka
Agregátna ponuka
Agregátna ponuka AP je súhrn všetkých finálnych výrobkov a služieb, ktoré príslušná ekonomika produkuje, vyjadrený v peňažnej forme
AP = ΣP * Q (cena výrobku alebo služby * množstvo výrobku alebo služby)
Agregátna ponuka závisí od 3 kriteérií:
- cenovej úrovne
- výrobnej kapacity podnikov
- výrobných nákladov
Potenciálny produkt – predstavuje najvyššiu možnú úroveň skutočného produktu, ktorú ekonomika môže dosiahnuť v podmienkach prirodzenej miery nezamestantosti a stabilnej cenovej hladiny.
Reálny produkt môže byť v praxi nižší alebo vyšší ako potenciálny z hľadiska času a tento rozdiel nazývame produkčná medzera.
Ak má produkčná medzera kladnú hodnotu, reálny produkt je nižší ako potenciálny, hovoríme o deflačnej medzere. Opak je inflačná medzera.
Krivka agregátnej ponuky
Krivka agregátnej ponuky predstavuje vzťah medzi cenami a peňažnou hodnotou objemu výstupu – agregátnym produktom Y, ktorý sú firmy a podniky ochotné a schopné pri danej cenovej hladine vyrobiť a predať
- Krátkodobá krivka agregátnej ponuky – tento typ krivky skúmal Keynes, ktorý predpokladá, že ceny mzdy sú nepružné a ekonomika sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu.
- Dlhodobá krivka agregátnej ponuky – tento typ krivky skúmal klasicizmus (Smith). Rast skutočného produktu je totožný s rastom potenciálneho produktu, ekonomika sa nachádza na úrovni potenciálneho produktu, lebo ceny a mzdy sú dokonale pružné.
Optimálny vývoj ekonomiky predstavuje situáciu, keď agregátny reálny produkt sa rovná potenciálnemu.
Činitele zmien agregátnej ponuky
- pracovné sily
- kapitálové zásoby
- ľudský kapitál
- surovinové zdroje
- zmeny štruktúry reálneho produktu
- podnety a stimuly
- podnebie
Agregátny dopyt
Agregátny dopyt AD predstavuje súhrn všetkých statkov a služieb, ktoré sú ekonomické subjekty ochotné v danom období kúpiť. Tvoria ho budúce výdaje na spotrebu domácností C, investície podnikov a firiem I, štátne nákupy tovarov G a služieb a čisté vývozy NX.
AD= C+I+G+NX
NX=ex-im
Úrovne agregátneho dopytu
- Dvojsektorový model ekonomiky AD=C+I
- Trojsektorový model ekonomiky(uzavretá) AD= C+I+G
- Štvorsektorový model ekonomiky AD= C+I+G+-NX
- Krivka AD má klesajúci charakteru, vyjadruje, koľko statkov sú subjekty ochotné kúpiť pri
Makroekonomická rovnováha
Je vytvorená za stavu, kedy sa množstvo dopytovaného HDP rovná množstvu ponúkaného HDP, t.j. v priesečníku E agregátnej ponuky a agregátneho dopytu.
V ekonomike nastáva situácia, že pri určitej cene sú predávajúci ochotní predať také množstvo tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť.
HDP a HNP
- Hrubý národný produkt HNP predstavuje sumu peňažných hodnôt všetkých finálnych statkov a služieb, vyrobených v danej ekonomike za určité obdobie/1r. výrobnými činiteľmi daného národa.
- Hrubý domáci produkt HDP zohľadňuje územný princíp; predstavuje celkovú finálnu produkciu v danej krajine, ktorú produkujú domáci + cudzí príslušníci na danom území.
- Čistý národný produkt ČNP = HNP – amortizácia(odpisy)
- Čistý domáci produkt ČDP = HDP – amortizácia
Odvodené agregátne ukazovatele
- osobný dôchodok – hrubý priíjem jednotlivca a je podkladom pre výpočet disponibilného dôchodku
- disponibilný dôchodok – predstavuje finančnú čiastku jednotlivca, ktoré sú vynaložené na spotrebu a úspory
- index ľudského rozvoja – porovnávame ním ekonomickú úroveň jednotlivých krajín sveta, pričom sa hodnotí percentuálna gramotnosť človeka a priemerná dĺžka života
- index ľudského utrpenia – zisťuje sa súčtom negatívnych udalostí v živote obyvateľstva danej krajiny, napr. vplyv inflácie, nezamestnanosť,…
- index konkurencieschopnosti ekonomiky – porovnáva sa efektívnosť vlády, podnikania,…
- index ekonomickej slobody – skúmajú sa štátne zásahy do ekonomiky
Explicitné a implicitné cenové indexy
Explicitné cenové indexy
- spotrebný cenový index CPI – sleduje sa 700 tovarov na úrovni maloobchodnej siete, pričom sa porovnávajú zmeny cien v dvoch porovnávacích obdobiach
- výrobný cenový index PPI – sleduje sa na úrovni veľkoobchodu, porovnávame 3400 tovarov
Implicitné cenové indexy
- deflátor HDP= nominálny hdp/reálny HDP *100
- nominálny sa udáva v bežných cenách, reálny v stálych cenách