V podniku ako v relatívne autonómnom systéme je vyčlenená potrebná výška prostriedkov. Vložené prostriedky sa v jeho kolobehu vyskytujú v rôznych formách.
V peňažnej forme v širšom zmysle slova (bezprostredne v peniazoch ale aj vo forma prostriedkov, ktoré boli za peniaze obstarané), vo výrobnej forme (vo forme výrobných činiteľov vložených do výrobného procesu vo všetkých formách spracovania) a v tovarovej forme (vo forme finálnych prostriedkov určených na realizáciu). Nepretržitosť kolobehu prostriedkov podniku spôsobuje, že ku každému okamžiku sa musia vyskytovať všetky formy prostriedkov. Podľa toho, ktorá z foriem prostriedkov v kolobehu považujeme za východziu, rozoznávame rôzne typy tvarov kolobehu.
KOLOBEH TOVAROVEJ FORMY PROSTRIEDKOV
považuje za východzie finálne výrobky podniku, ktoré sú výsledkom výrobného procesu a predpokladom k získaniu peňažných prostriedkov k obnoveniu spotrebovaných. Zdôrazňuje sa moment účelnosti výrobkov podniku okolím a na tomto základe sa vytvára materiálna základňa reprodukčného systému podniku. V tomto smere sú požiadavky na odbyt určujúce aj pre vlastnú výrobu a priebeh výrobného procesu.
Z hľadiska hodnotovej stránky reprodukčného systému ide o otázku návratnosti vynaložených nákladov, pretože ich podnik uhradzuje z realizovaných výnosov.
Oceňovanie sa sústreďuje na výstupnú stránku kolobehu a preto zdôrazňuje iba spôsob rozloženia celkových výnosov podniku na vlastné náklady a zisk.
KOLOBEH VÝROBNEJ FORMY PROSTRIEDKOV
má väčší význam z hľadiska oceňovania. Za východzí moment sa považuje vlastný výrobný proces. Vstupujú do neho hmotné výrobné činitele, vynakladá sa živá práca a ich účelovou transformáciou vznikajú finálne produkty.
Samotný kolobeh zdôrazňuje ako východzí moment priebeh nákladov vo vzťahu k jednotlivým vyrábaným výrobkom a ich spätnú návratnosť tak, aby bolo možne opakovať výrobu na rovnakej úrovni.
V abstraktnej podobe sa kolobeh výrobnej formy prostriedkov zakladá na predpokladu, že vstupná výroba jednotlivých výrobkov sa uskutočňuje vždy až po dokončení výroby a realizácie predchádzajúceho. V takom prípade je potrebné zisťovať, aké skutočné náklady boli na výrobu každého výrobku vynaložené. Tieto náklady sa porovnávajú s dosiahnutými výnosmi z realizácie a zisťuje sa hospodársky výsledok výrobku. Reprodukované vlastné náklady sú tak zdrojom zaistenia prostriedkov nutných na výrobu nasledujúceho výrobku.
KOLOBEH PEŇAŽNEJ FORMY PROSTRIEDKOV
Keďže sa hospodárska činnosť podniku ako ekonomického systému neobmedzuje len na výrobu jednotlivých výrobkov a ich realizáciu, ale zahrňuje aj fázu zabezpečenia, v ktorej si podnik zaisťuje všetky potrebné výrobné činitele v čase ich reálnej potreby.
ZHRNUTIE
Treba si uvedomiť, že výrobný proces v podniku sa uskutočňuje prelínaním jednotlivých kolobehov. Výrobky sa dávajú do výroby postupne tak, že po určitom rozpracovaní jedného začína už kolobeh následujúceho. Tak sa k určitému okamžiku nachádzajú v rôznom stupni rozpracovanosti , pričom i návratnosť vynaložených nákladov, nutná na opakovanie výrobného procesu sa uskutočňuje postupne a nepretržite. Podnik musí mať vyčlenené prostriedky na zabezpečenie priebehu výrobného procesu všetkých výrobkov, ktoré sa súčastne nachádzajú vo výrobnom procese. Návratnosť vynaložených nákladov si podnik zaisťuje realizáciou jednotlivých výrobkov, keď získava príjmy na nové zabezpečenie spotrebovaných prostriedkov.
Táto skutočnosť by nerobila žiadne komplikácie v prípade, že by sa vo výrobnom procese opakovane vynakladali náklady v rozsahu, ktoré boli dopredu určené a na ktoré boli v podniku vyčlenené potrebné prostriedky. Iná situácia však vzniká v prípade, keď vo výrobnom procese určitého výrobku dochádza k uvoľňovaniu alebo dodatočnému viazaniu prostriedkov v dôsledku úspor alebo prekročenia nákladov. Takto uvolnené alebo dodatočne viazané prostriedky vzniknuté v priebehu výroby určitého výrobku, vlastne prevyšujú alebo odčerpávajú prostriedky vyčlenené na zhotovenie bezprostredne naväzujúceho výrobku. Vzniká tým otázka, či tieto úspory prekročenia nákladov ponechať v kolobehu prostriedkov až do okamžiku, kedy bude výrobok s ktorým súvisí realizovaný a až potom ich zaúčtovať ako súčasť hospodárskeho výsledku, alebo ich z kolobehu vyčleniť bezprostredne v období ich vzniku ako súčasť hospodárskeho výsledku daného obdobia. V prvom prípade sa hovorí o princípe oceňovania v skutočných nákladoch, v druhom o princípe oceňovania v dopredu stanovených nákladoch.