Úverové riziko je najvýznamnejším a najväčším rizikom pre komerčné banky aj napriek skutočnosti, že je dhodobo známe a banky majú s jeho riadením najväčšie skúsenosti. Úverové riziko definujeme ako riziko, že protistrana včas a v plnej výške nevráti požičané peniaze. Výška úverového rizika je determinovaná schopnosťou a ochotou strany dodržať svoje peňažné záväzky voči banke. (Belas, 2013)
Metódy riadenia úverového rizika
Pri riadení úverového rizika využíva komernčá banka celú škálu metód a postupov. V zmysle regulačných pravidiel štatutárny orgán banky schvaľuje stratégiu a systém riadenia úverového rizika, banka robí komplexné preverovanie bonity klienta prostredníctvom finančnej analýzy. Banka je povinná vytvoriť vhodný systém uzatvárania úverových obchodov a vypracovať vnútorné normy pre oblasť riadenia úverového rizika. Systém merania úverového rizika v banke musí odpovedať rozsahu a zložitosti činnosti banky a má zaistiť meranie rizika vo všetkých činnostiach banky, zaznamenať všetky.
Definícia úverového rizika
Úverové riziko charakterizuje možnosť, že dlžník nebude schopný načas alebo dokonca vôbec plniť povinnosti vyplývajúce z úverového vzťahu k veriteľovi. Predstavuje riziko možného zlyhania zmluvného partnera, ktoré vedie k nedodržaniu obsahu zmluvy a tým pádom k finančným stratám protistrany. Jeho forma môže byť priameho úverového rizika, rizika ekvivalenkov, vysporiadacieho rizika alebo rizika úverovej angažovanosti.
Úverové alebo kreditné riziko je možné definovať ako riziko nesplatenia záväzkov zo strany dlžníka v celkovej výške a v termíne, v ktorom bola jeho splatnosť za vopred dohodnutých podmienok. „Takéto záväzky vznikajú z úverových aktivít, obchodných a investičných aktivít, z platobného styku a vysporiadania cenných papierov pri obchodovaní na vlastný aj cudzí účet.“ (Belás, Demjan,2009. str. 86)Príčiny, ktoré vplývajú na vznik úverového (kreditového) rizika sa rozdeľujú na:
- Interné príčiny, ktoré sa vzťahujú na vlastné rozhodnutie banky
- Externé príčiny, ktoré sú zadané vývojom ekonomickej ako aj politickej situácie v danej krajine. (Revenda, 2005)
Bonita
Najdôležitejšie je v rámci návratnosti finančných prostriedkov z pohľadu zachovania stability banky hlavne sledovať dôveryhodnosť klientov a získavanie bonitných zabezpečení, ale aj externé faktory na trhoch majú vplyv na stabilitu a výnosovosť banky ako podnikateľského subjektu. Pri tomto riziku je veľmi dôležitá analýza klientov, korporátnych ako aj retailových, predtým ako im banka poskytne úver, alebo s nimi uzatvorí iný obchod, kde by mohla byť ohrozená návratnosť finančných prostriedkov. Každá banka má vo svojom portfóliu klientov, ktorí splácajú svoje záväzky včas a poriadne, ale nájdu sa aj výnimky, ktorí splácajú neskoro a s obštrukciami, ak však klient spláca svoje minimálne záväzky včas predpokladá sa, že v tomto trende bude pokračovať aj v budúcnosti.
Meranie kreditného – úverového rizika
Meranie kreditného rizika prešlo viacerými vývojovými fázami a je podmienené hlavne tým, aby bolo možné aplokovať sofistikovanejšie metódy merania rizík a uĺahčenie procedúry riadenia rizík, Jednotlivé prístupy k meraniu kreditného rizika je možné charakterizovať nasledovne:
- Metóda odhadu rizika pomocou nominálnych expozícií,
- Interné, externé systémy stanovenia raitngov,
- Rizikovo vážená analýza expozícií, čiže každej rizikovej triede aktíva je priradená riziková váha,
- Modely merania kreditného rizika a na základe nich správne odhadnutie kapitálovej požiadavky.
Merane rizika defaultu
Dôležitou súšasťou merania kreditného rizika je aj merane rizika defaultu, čo vyjadruje pravdepodobnosť zlyhania protistrany v určitom čase, ak príde k takémuto zlyhaniu, reálna strata je vyjadrená ako kombinácia objemu expozície v defaulte a objem straty zo stavu defaultu. Je možné ho merať dvoma spôsobmi ako :
- Metódu založenú na „ objektívnom“ odhade miery pravdepodobnoszi defaultu,
- Metódu založenú na trhovej hodnote, ktorá vyplýva z trhovej hodnoty dlhu, akcií alebo finančných derovátoch. (Sivák ,2009)
Trvanie úverového rizika
Trvanie úverového rizika je počas celej doby splatnosti kontraktu a jeho veľkosť rastie úmerne s dĺžkou úverového vzťahu. Pričom jeho veľkosť je daná predovšetkým :
- Schopnosťou a ochotou protistrany splatiť svoje záväzky,
- Nominálnou hodnotou transakcie,
- Druhom transakcie – posiaľ čo pri úverových kontraktoch predstavuje úverové riziko celú nominálnu hodnotu transakcie, u iných transakcií, ktorými sú napr. úverové deriváty, je rizoko podstatne menšie a obmedzuje sa na rozdiel medzi dohodnutou cenou a cenou náhradného obchodu. (Babouček, 2005)
Rozdelenie kreditného – úverového rizika
Je podstatné rozlišovať nesystematické a systematické riziko samozrejme aj inherentné riziko finančných nástrojov od rizika protistrany.
- Systematické riziko – spočíva v neistote z toho, či nenastanú významné makroekonomické zmeny, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť určité odvetvie, štát alebo oblasť.
- Nesystematické riziko – týka sa finančnej situácie konkrétneho dlžníka.
Inherentné riziko
Do inherentného rizika finančných nástrojov sa zahŕňa:
- Priame úverové riziko, to spočíva v neistote, či bude pohľadávka splatená v celkovej výške a v lehote kedy splatená mala byť,
- Riziko zaistenia, ktoré spočíva v neistote zmeny ceny aktív, ktorým je úver zaistený, sem patria zmeny cien nehnuteľností,
- Riziko náhradného obchodu je to dané rizikom, že si protistrana nesplní dohodnutý obchod a banke vznikne vtedy „ otvorená pozícia“ , ktorú bude nútená zaistiť novým obchodom,
- Platobné riziko je neistota vyplývajúca z toho, či si protistrana plní alebo splní svoje záväzky, jeho výška neuhradenej splatnej čiastky sa týka provízií ako aj poplatkov,
- Riziko nevrátenia poskytnutých záloh, burzové obchody, kde je potrebné zo strany klienta zloženie zálohy,
Riziko protistrany
Do rizika protistrany sa zahŕňa:
- Riziko vysporiadania, ktoré spočíva hlavne v neistote o tom, či subjekt, s ktorým banka uzavrela konkrétny obchod (nezbankrotuje pred vyrovnaním záväzkov),
- Riziko krajiny – teritoriálne riziko, vyznačuje sa politickými, ekonomickými, prírodnými faktormi, ktoré dokážu mať vplyv na vyrovnanie záväzkov dlžníka,
- Riziko transferu – neistota, či určitý štát nesprísni svoj devízový režim, čo môže mať za následok neschopnosť plniť svoje záväzky za hranicami,
- Riziko koncentrácie, zdrojom neistoty je nedostatočná diverzifikácia portfólia. (Babouček, 2005)
Subkategórie úverového rizika
Subkategórie úverového rizika sú:
- Priame úverové riziko (direct credit risk) riziko straty zo zlyhania partnera v prípade klasických súvahových položiek v plnej alebo čiastočnej hodnote,
- Riziko vysporiadania (settlement risk) riziko zo straty zo zlyhania vyrovnania transakcií, kde na jednej strane bolo hodnota dodaná, ale na druhej strane ešte nie je k dispozícií,
- Riziko úverovej angažovanosti, riziko straty z angažovanosti vo vzťahu k určitému subjektu, krajine a pod.
- Riziko úverových ekvivalentov (credit equivalent exposure) riziko zo straty zo zlyhania partnera v prípade podsúvahových položiek. (Belás, Demjan,2009)